Zanechané stopy

Zanechané stopy

Príbeh o oslave života a sile komunity. Záujem fotografky Catherine Hylandovej o Severnú Kóreu sa začal pri čítaní knihy Barbary Demickovej Niet čo závidieť: Obyčajný život v Severnej Kórei. Začala navštevovať stretnutia pre severokórejských utečencov v Londýne a zistila, že na predmestí New Malden v južnom Londýne sa nachádza najväčšia skupina severokórejských utečencov mimo Kórejského polostrova. Skontaktovala sa s touto komunitou a našla skupinu ľudí, ktorí oslavujú život tancom, spevom a inými aktivitami zameranými na komunitu. Vďaka projektu LUMIX Stories for Change mohla o tejto komunite vytvoriť filmový a fotografický projekt.

V New Malden sa usadilo približne 600 utečencov, aby tu začali nový život mimo dosahu režimu. Utečenci majú zložitý život a neustále prechádzajú nad priepasťou medzi minulosťou a súčasnosťou. Brutalita režimu sa dá ťažko predstaviť: hladomor, propaganda, politický tlak a tresty sú len niektoré z extrémnych problémov, s ktorými sa každodenne stretávajú. Všetko sa rozhoduje za nich. Slobodná vôľa neexistuje. Dokonca aj po úteku môže byť psychické a kultúrne prispôsobenie náročné v dôsledku extrémnych podmienok, ktoré títo ľudia zažili. V New Malden vytvorila Kórejská spoločnosť seniorov komunitu pre týchto utečencov. Umožňuje im spomínať, zapájať sa do všetkých druhov aktivít a zúčastňovať sa lekcií. Hylandová vo svojom filmovom a fotografickom projekte dokumentuje členov tejto spoločnosti a skúma, ako nás v čase zmien a vysídlenia spájajú rituály.

Po nadviazaní spolupráce s Gem Fletcherovou našla a skontaktovala sa s Kórejskou spoločnosťou seniorov, dobrovoľníckou skupinou, ktorá riadi svoju činnosť zo zadnej miestnosti charitatívneho obchodu. Členovia, väčšinou seniori, varia a delia sa o spoločné jedlo. Organizujú všetky druhy aktivít, od hodín angličtiny až po hodiny hrania na tradičných kórejských hudobných nástrojoch. Konajú sa aj zborové cvičenia a tancujú tradičné tance. Komunita je pre starších členov veľmi dôležitá, pretože im poskytuje bezpečné prostredie, šancu zachovávať tradície a možnosť podeliť sa o svoje nádeje a sny do budúcnosti. Hylandová chcela týmto projektom spochybniť stereotypy a predpoklady o severokórejskych ľuďoch a ich životoch.

Namiesto toho, aby sa zamerala na negatíva a traumy spojené so životom v severokórejskom režime, chcela vytvoriť niečo povznášajúce. Preto sa rozhodla vyzdvihnúť aj rituály, pretože viažu ľudí k domovu aj k sebe navzájom. Spolupracovala s prekladateľom, ktorý jej dokázal predstaviť ľudí a miesta, o ktorých by inak nevedela. Keďže si našla čas na vypočutie príbehov členov komunity, získala si ich dôveru. Pre tento projekt nakrútila niekoľko filmov a zorganizovala štúdiové fotografovanie. Štúdiové fotografovanie bolo pre Hylandovú nezabudnuteľným dňom. V spolupráci so svojím bratom, scénografom Dannym Hylandom, a hlavným kameramanom Jorge Luisom Dieguezom pripravila pódium, na ktorom mohli členovia tanečnej skupiny vystúpiť a vyjadriť sa.

Podľa Hylandovej tento štúdiový deň posilnil postavenie členov komunity, pretože si ho riadili sami: požiadala ich len o to, aby predvádzali svoje obľúbené tance. Pri tomto projekte Hylandová používala LUMIX S1R s objektívom LUMIX 24 – 105 mm a LUMIX S1 s objektívom LUMIX S PRO 50 mm. Vďaka tomu mohla ľahko prechádzať od fotografovania k filmovaniu.

LUMIX Stories for Change je spolupráca medzi značkou LUMIX a časopisom British Journal of Photography, ktorá podporuje zmenu prostredníctvom fotografií.

Catherine Hylandová

Catherine Hylandová

Catherine Hylandová je umelkyňa so sídlom v Londýne. Jej fotografovanie sa sústreďuje na ľudí a ich spojenie s krajinou, v ktorej žijú. Jej práca je založená predovšetkým na krajine a má korene v predstavách o vymyslených spomienkach, mriežkach, záveroch a národnej identite.

Jej veľkoformátové snímky zobrazujú pokusy ľudstva – niektoré účinnejšie než ostatné – skrotiť si prostredie. Toto pozorovanie viedlo k umeleckému aj komerčnému dosahu na miestach, ako je galéria Focal Point v Southende pre program RADICAL ESSEX, a vystavovaniu prác v Month of Photography v Los Angeles, Renaissance Photography Prize, National Portrait Gallery, Royal Photographic Society, LES MAGASINS GÉNÉRAUX, Somerset House, Design Museum v Londýne, ICA a MAC v Birminghame. Prebiehajúce projekty Hylandovej poukazujú na pokusy ľudstva skrotiť a transformovať prírodu v minulosti aj súčasnosti.

Catherine Hylandová

British Journal of Photography

British Journal of Photography je najdlhšie existujúcim fotografickým časopisom na svete. Tento mesačník oslavuje fotografov, ktorí znova objavujú toto médium a zisťujú, ako formuje náš pohľad na svet. BJP skúma prácu umelcov oslobodených od estetických konvencií a ideológií, ktoré brzdili ich predchodcov, a to prostredníctvom veľkých foriem aj denníka uverejňovaného na stránke BJP-Online.